Sedela za počítačom vo svojej izbe. Jej načierno nalíčené oči hladili na nádhernú panorámu krajiny obkolesenej zeleným lesom. Obloha bola poeticky belasá, tráva zelená a ľudia pasúci také podivné kučeravé zvieratká šťastný. Oči sa leskli akoby boli z kryštálu a po tvári jej zrazu stiekla dlhá čierna čiara.
Miklo s ňou akoby dostala náhle 500RAD. Nebolo to však ničím iným ako nechutným klopaním na železné dvere do jej izby.
Nahla sa ku komunikátoru a neutrálnym hlasom povedala "Kto je?"
Z druhej strany sa ozvalo škrekľavým hlasom "To som ja Jožo...."
Výraz tváre sa radikálne zmenil na pohľad gilotíny "Čo chceš?"
"Musím ti niečo súrne povedať None......."
Železné dvere sa otvorili a stála medzi nimi mladá, nechutne sa tváriaca červenovlasá dievčina v modrom obtiahnutom kostýme. "Takže......." povedala.
Na chodbe stál malý okuliarnatý chlapík so šeredným úchiláckym výrazom v tvári a slintavo čumel None na prsia. "Vieš, musím ti len pripomenúť, že zajtra budeš mať už 18 a preto....."
Dievčina zavrela zuby a siahla rukou napravo od dverí. Dvere spadli ako gilotína a Jožovy ostávalo jedine tak trieskať rukami do dverí, ale keďže boli tvrdšie ako jeho prirodzenie v tej chvíli, po pár úderoch to zabalil.
None sa oprela znechutene o stenu, vytiahla malú škatulku z tajnej skrýše v stene, kde sa okrem iného nachádzala i taká podivuhodná pištol, pár mikro-fúznych článkov a jeden elektronický pakľúč.
Na modrej krabičke bolo viditeľné logo Vault-Tech a nápis Vault Tech lights. None si prudkým pohybom strčila cigaretu do úst, vytiahla zapalovač a hlboko potiahla.
Potom čo vyfúkla hustý oblak dymu sa jej spustili po tvári čierne vodopády a pomaly skĺzla po chladnej stene nadol. Po druhom šluku sa brutálne rozkašlala, buchla pesťou do steny a sama sebe povedala "Nenávidím túto rakvu!"

Noci boli jedna horšia ako druhá. Ale táto bola doslova najhoršia. Prebudila sa z výkrikom v studenom pote. Prešla do kúpelne, ktorú mal každý samostatne v izbe a pozrela sa do zrkadla. Bledá tvár bez líčenia vyzerala ešte zničeneišie. Chcela si opláchnuť tvár a preto pustila vodu. Otočila kohútikom............. a nič.
Po chvíli odkvapla jediná kvapka čistej vody. Bola zhrozená. Po chvíli jej však naskočil úsmev a sama pre seba si povedala "Ak došli zásoby vody, potom odtiaľto všetci vypadneme!" Náhle sa ozvalo hlasné klopanie. Mikla sa a vyskočila z postele. Teraz už vážne pochybovala či je to opäť iba sen.
Zapla kominikátor. Ozval sa ženský hlas "None! Ty nevdačníčka, ešte raz odpojíš zvonček tak uvidíš!"
"Hehehe, a čo mi dáš domáce väzenie?"
Jej matka hystericky revala do komunikátora pred dverami "None, neviem čo si zase ukradla, ale volá ťa správca! Keďže máš firewall na komunikátore, musím prísť takto za tebou a trieskať do dverí energokladivom!"
None ukázala smerom k dverám stredný prst a zapálila si ďalšiu cigaretu "Čo za trest mi už správca môže dať, keď zajtra budem v tejto zasranej rakvy osemnásty rok?"
Nonina Matka chvílu zaváhala a potom povedala do komunikátora "None, otvor mi prosím, som tvoja matka!"
Dvere sa náhle zdvihli. None mala flegmatický výraz. Neupravené vlasy jej liezli do tváre a pokojne si potiahla z cigarety. Výraz jej matky bol však úplne opačný. Šokovano a bez slov na ňu pozerala. "No tak mami, máš ma tu, tak hovor." Povedala kľudne jej dcérka.
"Čo to máš v ruke, veď........." koktala jej matka.
None si odhrnula vlasy a vyfúkla dym matke do tváre. "Karmu mám -5000, záleží na tom?"
"....Sú predsa správcové! Cigarety môže mať vo vaulte iba správca! ! !"
None sa sarkasticky zasmiala "Vážne? Čo mi urobí? Zajtra ma znásilní ten škulatý bastard len preto že ste posraný zo sveta tam hore!"
"Čo to trepeš None?" šokovano sa opaprčila jej matka "Sex nie je predsa o dákych pocitoch ale o zachovaní populácie vaultu. Mne sa tvoj ocko vôbec nepáčil a videla som ho pár krát v živote. Jozef je posledným členom vaultu tvojho veku, ktorý nenesie tvoju krv None. Rasa, ktorá má stvoriť nový svet musí byť čistá a nie degenerovaná!"
None položila ruku na tvár a zatvárila sa, akoby sa rozprávala s postavou čo má INTELIGENCIU 1. "Mydlil ti správca dostatočne mozog, čo? Ide mu len o to, aby nám tu mohol rozkazovať! Je 140 rokov, čo spadli bomby, žiadna radiácia už tam byť nemôže! Drží nás tu iba preto, že ho baví nám rozkazovať!"
Matka sa na None so slzami pozrela "Si hambou nášho Vaultu, None! Ak neposlúchneš rozkaz správcu budeme nútený na teba zavolať správcovú ozbrojenú ochranku!"
"Pretože mám trocha viac VNÍMANIA a INTELIGENCIE ako vy všetci dohromady? A keď správcu tie cigarety tak serú v kľude mu ich odnesiem naspäť, vôbec mi to nechutí!" povedala None a kráčala po temnej chodbe.

Zvuk starého popraskaného elpíčka sa rozliehal po malej zatuchnutej miestnosti. Do melódie sa občas zamiešal falošný spev staršieho muža, ktorému z farby jeho hlasu páchla pálenka a stovky vyfajčených cigariet. Evergreen Maybe prerušil nechutný piskľavý zvuk komunikátora po ktorom sa ozval tenký ženský hlas "To som ja None."
Správca okamžite vypol gramofón, zahasil cigaretu, zapol digestor a schoval modrú nádobu na "vodu" so žltým číslom 88. Potom zatlačil tlačidlo, skúsil sa zahrať na triezveho a formálnym tónom povedal "Môžeš vstúpiť."
Okamžite keď dievčina vošla dvere prudko spadli. None sa nechápavo pozrela za seba a potom pristúpila k správcovi.
"Hej TY! Vieš prečo si tu?" povedal akože triezvo, i keď to z neho ťahalo na kilometer.
"Asi ste ma odhalili, že ano."
"PRESNE tak!" povedal, pričom ako starý pupkáč po pollitri vztýčil prst na pravej ruke. "Máme tu totiž problém! A musím povedať že veľký"
"To je pre vás až tak závažné?" vygúlila oči None a zahľadela sa na regále plné kartónov od cigariet za správcom.
"Je to závažné pre celý náš vault!" povedal nervózne správca. Vtedy None pochopila že asi má na mysli tú laserovú pištoľ, čo ukradla ale radšej mlčala.
"Totiž zariadenie na, hmmm ako to mám povedať....." Premýšľa správca ".....proste na recikláciu biologického odpadu sa pokazilo! Chýba nám totiž chip, ktorý to všetko riadi. V odbornej terminológii sa mu hovorí fekálny chip......"
None sa napaprčila "To som tentokrát vážne nebola ja!"
"Ty ma nepočúvaš! Nehovorím, že si ho ukradla TY! On proste doslúžil! Bez chipu prestala reciklácia fungovať a keďže vault nemá odtok, tak všetci do dvoch mesiacoch umrieme na intoxikáciu z výparov fekálii!"
None sa nechápavo pozrela na správcu "A čo s tým mám ja?"
Správca vytiahol menší index, pozrel na zakaleným zrakom a potom vysypal na None "Keďže si najotravnejšia, najlenivejšia, najnevychovanejšia deviantka z celého vaultu a zajtrajškom dovršuješ vek 18 rokov môžeš byť ako plnoletá osoba prepustená z vaultu v stave núdze......"
None sa šťastne usmiala "To znamená, že odtiaľto môžem konečne zmiznúť?"
"Nie." Povedal správca "To znamená že v mene našej záchrany MUSÍŠ opustiť Vault hneď zajtra na poludnie a doniesť nám fekálny chip zo susedného vaultu 87, ktorý som poznačil na tvojom PISS BOYi"
Správca predal None malý elektronický prístroj na ktorom sa zobrazil odpočet dní do absolútnej INTOXIKÁCIE vaultu a mapa krajiny Západného Slovenska.
None prijala prístroj i úlohu s nadšením a úsmevom "To znamená, že nemusím zajtra podstúpiť rozmnožovací akt?"
"V tvojich rukách je teraz oveľa dôležitejšia úloha tak sa poď vyspať, pretože zajtra ťa čaká dlhá cesta!"
None má na tvári okúzlený výraz. Takto sa tvárila naposledy pred piatimi rokmi keď dostala prístup k počítaču. Šťastná odchádzala smerom k dverám. Predtým než sa otvorili ju však správca ešte raz oslovil "A None! Ešte dačo......"
None sa prekvapivo otočila.
".....vieš, je to taká bočná úloha, ale získala by si iste +2000 ku karme, keby si ju splnila."
"Hmmmmm" zvedavo sa spýtala None.
"Vieš, môj prístroj na ehmmmm............" opäť rozmýšľal ".....teda prístroj na destiláciu ohnivej vody je už po dlhé roky opotrebovaný. Potreboval by som jednu takú zvláštnu súčiastku. Obávam sa, že vydrží maximálne ehmmm......tak 2 mesiace."
"A čo mám urobiť JA?"
"Asi 2.dni pešej chôdze od vaultu nájdeš ruiny. Tam nájdeš zvyšky továrne s názvom St. Nikolaus. Mali by tam mať tých súčiastok dosť, tak ťa prosím jednu mi prines.........."
odmlčal sa ".......nooo radšej mi prines dve také súčiastky. Alebo pre istotu i tri! Všetky údaje máš v svojom PISS BOYi."
"Jasné, to zvládnem. St. Nikolaus. Destilátor." Prikývla None a smerovala k dverám.
"A ešte niečo....." prerušil ju opäť správca ".....vážne na ten destilátor nezabudni!"
Dvere sa otvorili a zavreli za pár sekúnd a akonáhle zavládlo ticho vytiahol správca fľašu s pálenkou a pustil vinyl s hitom "A Kiss a Build to Dream on" od Neila Armstronga.

Obrovské pancierové dvere vaultu sa s hlukom otvorili a dievčine zasvietili slnečné lúče rovno do načierno nalíčených očí. V živote nevidela prirodzené svetlo. Bolo to čosi krásne. Dupot ťažkých bagandží na kovovú podlahu vaultu sa zmenil na tlmené krôčiky po čomsi hladkom a mäkkom. None stála pred dverami vaultu a kamery snímali len stále vzďaľujúcu sa drobnú postavu v modrom kostýme s obrovským číslom 88 vzadu.
Obloha bola krásne modrá. Spod bielich oblakov vykukovalo nádherné slniečko. Krajina bola krásna zelená obkolesená bujnými lesmi a lúkami s rozkvitnutými kvetmi. Po lúčke sa prebehol zajačik. Štebotali vtáčiky a žblnkotal potôčik. Chôdza po mäkkej tráve bola neopísateľne príjemná a lahodná. Vonkajší svet bol nádherný. Došla k žiarivému potôčiku a opláchla si tvár. Pricupital k nej roztomilí zajačik, ktorý sa jej pritúlil k tvári. Zažmúrila očká a započúvala sa do krásneho zvuku šumenia stromov. Do toho sa ozval nechutný železný buchot. Myklo ju a pritisla mäkkého zajka pevne k tvári. Zvuk silnel. To už zistila, že v skutočnosti nedrží zajka ale vankúš. Zakryla si s ním hlavu a zakričala nahlas "Fuck you!" popričom automaticky vztýčila prostredník smerom k dverám. Proti hluku to nepomáhala a tak bola donútená sa aspoň načiahnuť ku komunikátoru "Kto je?"
Ozval sa povedomí ženský hlas "To som ja None, prišla som sa z tebou rozlúčiť!"
"Ťahaj mamy, kradneš mi päť minút spánku!" skríkla None a zabalila sa do perín.
Hluk silnel a tak bola donútená vstať a otvoriť dvere. Čo sa rozlúčila s matkou, umyla sa, najedla, zbalila svoje neprávom privlastnené predmety čo skrývala v stene a vydala sa k východu z vaultu.......

Obrovské pancierové dvere vaultu sa s hlukom otvorili a dievčine zasvietili slnečné lúče rovno do očí chránených slnečnými okuliarmi. Bolo to čosi krásne. Dupot ťažkých bagandží na kovovú podlahu vaultu sa zmenil na tlmené krôčiky po čomsi hladkom a mäkkom. None stála pred dverami vaultu a kamery snímali len stále vzďaľujúcu sa drobnú postavu v modrom kostýme s obrovským číslom 88 vzadu.
Obloha bola čisto modrá. Pod ňou sa rozprestierala nekonečná pustina. Nad tým všetkým pražilo slnko. Po piesku prefrčala guča bodliakov unášaná vetrom. Slnko pálilo a začínalo byť nepríjemné. Počuť bolo len hvízdanie vetra, ktorý zmierňoval to horko. Ako tak None stála pred novým, pustým svetom vypustila z úst krátke slovíčko "Kurva......."
Potom spravila prvý krok jej cesty. Šliapla do čohosi mäkkého a mazľavého. Podobným tónom riekla druhé slovo "Hovno......." a pomalým krokom sa vydala do pustiny..........