Vault šílené brahminy - největší stránka o sérii Fallout v češtině a slovenčine.
|
Pomalým krokom som kráčal vydlaždenou cestou vo Vault City. Namieril som si to do jediného baru vo vonkajšom okruhu a to do Cassidyho baru. Neviem či by som ho tak ešte stále mal nazývať lebo Cassidy údajne zomrel pri putovaní s tým "rádobyhrdinom" Vyvoleným. Nechápem prečo ho tak každý oslovuje. Jediné čo ten "hrdina" urobil, bolo že porazil vodcu enklávy Franka Horrigana. Zanechal som svoje skeptické myšlienky a upriamil som svoju pozornosť na okolité prostredie. Pohľad mi zavadil o ohradu z previnilcami čo spáchali nejaký zločin vo Vault City, pri ktorej stáli stráže v tom svojom lesklom kovovom brení radu Mark II. Toto brnenie mi bolo pomerné nesympatické kvôli ťažkej preniknutelnosti obyčajných nábojov, čo ma mrzelo hlavne ked som mal konflikty zo strážami tohto mesta a ešte kvôli jeho váhe. Keby toľko nevážilo, pokojne by som si ho na seba navliekol aj ja a bol by som jeden z tých, "drsnejších" a silnejších. Ale koho by bavilo celé dni sa vláčiť s kovovým brnením na sebe, ešte keď je tak sucho a tak horúco. Uprednosťňoval som bojovú koženú vestu, ktorú som mal momentálne aj na sebe. Nebola až taká hrubá a odolná ale postačila proti základným strelným zbraniam a kópiám otravných domorodcov. Zatiaľ čo som sa zamýšľal nad porovnávaním kovovej zbroje a koženej bojovej vesty, narazil do mňa zhrbený chlapík v typickom mestskom odeve. To ma vrátilo do reality. Prešiel som ešte pár krokov a vošiel som do miestneho lokálu, plného samých čudných ľudí a vandrákov. V celom bare bol len jediný voľný stôl a tak som k nemu zamieril. Sadol som si na polorozpadnutú, drevenú stoličku a poobzeral sa po miestnosti. Cassidyho vo vedení vystriedal vysoký muž v koženej veste čo vyzeral že prežil už veľa bojov a barových bitiek. Pravú ruku mu pokrývala dlhá jazva zrejme spôsobená nožom alebo rozparovačom. Ďalej v krčme bola skupinka hlučných hráčov kariet Tragic the Garnering a ešte skupinka troch ľudí, sediacich pri stole ktorá sa medzi sebou, ticho a rýchlo rozprávala. Každý z nich mal na opasku zavesenú automatickú pištoľ Sig-Sauer 14mm. Majstrovské dielo v malom prevedení s úžasným dostrelom a priemernou kadenciou. Ich náboje 14mm AP boli v týchto časoch dosť ťažko zohnateľné. Len priekupníci zbraní a pašovatelia ich mali dostatočné množstvo. Táto skupinka bola bud jedno, druhé alebo mali dosť peňazí nato aby si ich kúpili. Potom boli v krčme už len obyčajný meštania ale ani jeden pravoplatný občan Vault City. Po chvíli prišiel k môjmu stolu barman a spýtal sa: "Čo to bude?" "Jednu fľašku piva." odvetil som, načo sa barman pobral pomalým krokom za pult po moje pivo. Nemal som veľa peňazí na utrácanie, zvyšovalo mi už len 1500$ ale aj to som potreboval na cestu do Reddingu. Po chvíli sa barman vrátil položil mi na stôl otvorenú fľašku piva a povedal mi koľko treba zaplatiť. Vybral som z vrecka požadovanú sumu a položil som ju na stôl. Barman zobral peniaze a vrátil sa na svoje miesto za pultom a ja som sa mohol pustiť do piva. Bolo presne tak vychladené ako som mal rád. Pomaly som popíjal pivo a ďalej sledoval lokál. Zrazu sa rozleteli dvere a dnu vošli štyria chlapíci v kovovom brnení Mark II s opakovacími brokovnicami v rukách. Boli to mestské stráže. Jeden z nich, zrejme ich vodca vykríkol na celú miestnosť: "Dostali sme informáciu že v tomto bare sa nachádzajú priekupníci zbraní. Okamžite sa vzdajte alebo čelte následkom!" Tušil som kto sú tí priekupníci. A vedeli to zrejme aj všetci ostatní. Skupinka ľudí s pištoľami Sig-Sauer 14mm vybrala zbrane a začala sa prestrelka. Jeden z priekupníkov zhodil stôl za ktorí sa všetci traja priekupníci skryli a mohli spoza strieľať na strážcov. Tí ihneď začali strieľať po priekupníkoch. Ja som ihneď skočil za barový pult ku barmanový ktorý tam kľačal so samopaľom M3A1 v rukách. Zvyšok lokálu sa tiež kryl za stolmi, pretože sa nechceli stáť účastníkmi konfliktu. Aj ja som to mal namysli no aj napriek tom som vybral svoju zbraň .223 pištoľ. Jeden z priekupníkov vyskočil spoza stola a namieril svoju zbraň na jedného strážcu a vystrelil. Trafil presne do hlavy, načo strážca padol mŕtvy na zem. Jeho kolegovia však priekupníka rozstrieľali na kúsky. Ostávali už len dvaja priekupníci na troch strážcov a bola len otázka času kedy pribehnú ďalší stražcovia. Obidvaja priekupníci to zrejme zvážili a rozmýšľali ako sa dostať živý preč. Nemali veľmi veľkú šancu dostať sa preč, keďže vchod blokovali strážci. Na moje veľké prekvapenie sa barman postavil a spustil na strážcov paľbu zo svojho samopaľu. Bolo zrejmé že spolupracuje s priekupníkmi inak by do konfliktu nezasahoval. Úspešne zasiahol jedného strážcu do hlavy a druhého len poranil ranou do hrude, ktorú jeho zbroj neprepustila, len mu to vyrazilo dych a zviezol sa na zem. Na veľký hluk do baru pribehli ďalší traja strážcovia a tak spolu boli už piati. Ďalší zvrat bol to, že traja muži a jedna žena, čo sa zdali že sú obyčajný návšetvníci baru spustili na stráže tiež paľbu. Celý lokál bola zrejme jedna veľká priekupnická sieť. Zdalo sa mi akokeby som iba ja bol jediný čistý, čo nemá s pašovaním a priekupníctvom nič spoločné. Stráže čelili presile a preto zvolili rozumný ústup. Priekupníkom sa naskytla možnosť uniknúť. Rýchlo vybehli von z dverí kde boli následne ihneď rozstrieľaní strážami. Barman na mňa namieril samopaľ a povedal: "Si pre nás neprekonateľná prekážka, musíš byť zabitý. Je mi to ľúto, ale také sú zákony džungľe čo si hovorí priekupníctvo." Na niečo takéto som bol pripravený a rýchlo som naňho namieril a vystrelil no trafil som ho len do ramena. Hneď potom som vstal, jedným skokom som preskočil pult a vybehol von. Aby ma stráže nerozstrieľali zdvihol som ruky a povedal som: "Ja niesom priekupník! V bare je ešte jeden, je nebezpečný a ozbrojený samopaľom M3A1, no je postrelený." Traja strážcovia vbehli dnu a boli počuť už len tlmené výkriky a streľbu hneď načo z baru vyšli traja strážci, jeden z nich postrelený do nohy. Pomalým krokom ku mne prešiel vysoký černoch v kovovej zbroji: "Počujte, cudinče. Som veliteľ mestských stráži Stark a žiadam vás aby ste o tomto incidente pomlčali. Taktiež ak ste zranený, odporúčal by som vám zájsť ku Auto-Docu ten vám už pomôže." povedal drsným, vojenským hlasom a spolu so svojou jednotkou odkráčal naspäť do centra. Na druhý deň som už bol v New Rene kde som sa dostal pomocou karavány ktorá išla ešte v ten istý deň ako bola prestrelka v bare z Vault City. Na každom kroku som videl prostitútku alebo drogového dílera. Pri Salvatorovom bare ma zastavil cudzinec v čiernom plášti a klobúku a spýtal sa ma: "Vy ste ten účastník prestrelky vo Vault City ktorý to prežil?" "Kto sa pýta?" "Ja a mojí priatelia toho muža hľadáme, chceme ho odmeniť, oznámil nám to kapitán Stark." "Dobre teda. Som to ja. O akú odmenu ide?" spýtal som sa zvedavo. "Poďte za mnou." Povedala postava a zamierila do budovy vedľa Salvatorovho baru. Keď som tam vošiel aj ja, uvedomil som si čo za chybu som urobil. Vošiel som do skladu zbraní, skladu priekupníkov. Hneď sa za mnou zavreli a zamkli dvere a päť ozbrojených mužov na mňa namierilo svoje zbrane. Nemal som šancu na útek, presne vedeli kto som a chceli ma zlikvidovať. Netrvalo dlho pokiaľ jeden z nich nepohol rukou a ostatní na mna spustili paľbu. O chvíľu som ešte pri vedomí spadol na zem. Pred očami sa mi premietol celý môj život. Moja priateľka v Klamathe, moje stretnutie s Vyvoleným a moja otrokárska kariéra. Tetovanie na hlave mám už dávno vypálené a zošuchané z kože. Potom som sa snažil žiť už dobrý život. No zabili ma tí proti ktorým som chcel bojovať. Po chvíli som už posledný krát zatvoril oči a nikdy som ich už neotvoril....
|
