Vault šílené brahminy - největší stránka o sérii Fallout v češtině a slovenčine.

Bobino - Zem nikoho PC Log CryoVault 11485 - Chladiaca jednotka spustená.Subjetky umiestnené. Znovuzrodenie 23.10.2077,na ten deň nezabudne nikto. Koniec sveta,apokalypsa,nazvite to ako chcete. Vo vaultoch sa zachránilo len málo ľudí a navyše pobyt vo vaulte sa nedal nazvať životom. Náš vault bol iný,stali sme sa súčasťou projektu CryoVault,ktorý nám mal "spríjemniť" pobyt vo vaulte. Do úplne normálneho vaultu bolo umiestnených 250 kryoschránok a umelá inteligencia ktorá to všetko riadila. Telo v zmrazenom stave dokázalo bez zmeny prežiť až 50 rokov ale po tomto limite sa každým rokom zvyšovala šanca že telo skolabuje a umrie. Schránky sa otvorili 2.5.2145,práve na moje narodeniny. Po konečnom zrátaní sme zistili že nás po 68 rokoch zosatlo 95. PC Log CryoVault 15562 - Kryoschránky otvorené.95 schránok bez poškodenia,155 schránok neprístupných.Chladiaca jednotka vypnutá. Prvý výstup "Bobo! Bobo,zoberte si ešte tieto moduly pre ochranné obleky. Deanna zistila vo vzduchu neznámu látku ktorá poškodzuje organizmus. Môže to byť smrtelné!" "Krucinál! Toto sa muselo stať práve nám! 155 ľudí už zomrelo a my budeme ďaľší!" kritizoval situáciu Martin. "Nič si z toho nerob,všetko bude ok,som zvedavý ako to vyzerá vonku." "Ako asi? Totálna skaza,všetko zničené,vyrabované a zdemolovné. To je všetko čo uvidíme." "Hmmm. Asi máš pravdu,ale aj tak vo mne horí plamienok nedočkavosti. Poďme pre zbrane" Ako správca zbraňového systému som mohol len ja otvoriť dvere ku skladu zbraní. Priložil som ruku na skenovaciu podložku. Ešte očný sken a dvere sa otvoria. PC Log CryoVault 15789 - Pokus o otvorenie skladu so zbraňami. Subjek 13. Meno: Robert Palmer Vek: 27 Pridelenie: Zbraňový špecialista. Identifikácia platná. Sklad otovorený. Matrin sa s údivom zahľadel na asi 200 rôznych kusov zbraní a nekonečne dlhý rad bední s muníciou ktoré nám mali chrániť životy. "No čo tak pozeráš. Vezmi si jednu. Viem ako miluješ zbrane tak poďme." Martin bol tiež expert na zbrane, ale jeho divokosť sa nezdala designérom vaultu a preto som dostal sklad na starosti ja. "Bobo, chcem ten Northland Special Version. A podvesný granátomet!" "Máš to mať,ale uvedom si,že mi ten svet ideme obnoviť a nie ešte viac zničiť! Opatrne s tými granátmi a šetri muníciu. Tu máš aj laserový zameriavač." Ja som si vybral moju obľúbenú M-165 FV,je to výborná modifikácia pradávnej pušky M16. Prehľadal som sklad a našiel ešte jeden podvesák,pár granátov,špeciálny rozšírený zásobník na 90 nábojov a optický zameriavač na ktorom bolo napísané "For day and night use". Hádam bude funkčný. Vošli sme do výstupného koridoru,postavili sa pred atómové dvere,nasadili sme si antiradiačné masky a čakali. Červené svetlo začalo blikať a dvere sa pomaly začali otvárať. Vonku nebolo vydieť nič,stena zavalila výstup. "Nechaj to na mňa,pohotovo zareagoval Martin,viem čo treba robiť" Odstúpili sme od steny asi na pätnásť metrov, Matrin uchopil jeho Fa-Mas,nabil granátomet, vystrelil oproti stene a tá sa zosipala. Uzreli sme svetlo, možno sme prvý čo to svetlo po vojne vidia. Prešli sme cez dvere a po chvíli chôdze cez úzku chodbu ktorá mierne stúpala sme sa ocitli v centre jednej z hlavných častí mesta Trentown. Mesto malo kedysi 140 tisíc obyvateľov, teraz na mierne zničenej ceste,plnej provizornych zhorených barikád nebolo ani duše.Budovy naokolo zívali prázdnotou a ja s Martinom sme stáli ako prikovaný. Boli tu známky občianskych nepokojov,rabovania,požiarov a samozrejme dopadu bomby. Tá však podľa záznamov z počítača zasiahla mesto len okrajovo a tlaková vlna nebola už dostatočne silná aby narobila bordel. "Pozri sa na to. Muselo to byť peklo. Čudujem sa,že nikto neobjavil vstup do valtu a nepokúšal sa ho otvoriť alebo zničiť." "Do riti,mám ten pocit,že zbrane sú nám nanič,toto nemohol nikto prežiť. Len sa pozri naokolo! Čo mohlo prečkať takúto skazu?" "Niečo sa určite nájde!" uistil som Martina. "To dúfam,spusti diagnostické prístroje nech zisíme čo je vo vzduchu." PC Log CryoVault 16023 - Prvotný pokus o výstup na povrch úspešný. Známky objaveného života nulové. Diagnóza - Hladina radiácie prípustná,hladina halónu prípustná,hladina dechtu vysoká. Otvorenie čistiacich kyslíkových nádrží prevedené. Zahájenie čistenia okolitého vzduchu. Prosím nevychádzajte bez ochrany kím nebude čistenie dokončené. Ubehlo asi 45 minút a čisitaca procedúra sa skončila,zložili sme masky.Vzduch v okolí nevoňal najlepšie ale dal sa aspoň normálne dýchať. "Bobo,cítiš niečo okrem smradu?" "Cítim tu v prvom rade smrť..." Zrazu sa v nízkej budove vedľa nás ozvalo rinčanie skla! "Martin,rýchlo k stene!" Pomaly,popri hrubej betónovej stene sme sa plížili k rozbytému výkladu bývalích potravín. "Na tri tam skočíme, v prípade nebepečenstva mi kri chrbát lebo ja si to vychutnám granátmi a ak po mne niekto vystrelí tak zneho nezostane nič! Raz...dva...tri!" Na prvý podľad sme nezbadali nič. Rozdelili sme sa a začali prehľadávať potraviny. Ozvalo sa tiché šušťanie asi dav metre odo mňa. Zbystril som pozornosť a upriamil som pohľad na prázdnu krabicu od chrumiek čo ležala na zemi. "Martin,poď sem. Máme tu asi živú formu!" Z krabice vybehol potkan a mňa s Martinom trhlo! "Aspoň niečo živé... Ale mal len tri nohy takže normálny nebol" pousmial sa Martin. Zrazu sa ozval výstrel! "K zemi,k zemi!!! Do riti kto to bol??? A odkial???" Vykukol som spoza regálu a behom sekundy som obhliadol situáciu. Zase niekto vystrelil,tentokrát dva krát a navyše tesne okolo mojej hlavy. Martin to videl: "Bobo si ok? Preleteli maximálne 5 centmimetrov nad tebou! "Je v budove presne oproti nám,tretie alebo štvrté poschodie,mier na štvrté,kry ma,prebehnem do budovy" "To nemôžeš! Nevieme či je sám! Možno práve to chcú,aby sme im vbehli do pasce!!!" "Musíme to spraviť!" "Nie! Ako vysoko je štvrté poschodie?" "Dvadsať metrov! Prečo?" "Dostrelý tak vysoko granát?" "Mal by!" "Budem ťa kryť,nabehneš bližsie k oknu a pošleš mu tam jeden darček od deda mráza. Nabi si najprv explozívny a potom paralyzujúci! A triafaj sa presne!" Kívol som hlavou: "Na tri! Raz...dva...tri!" "Bež! Bež!" kričal za streľby Martin. "Poď ty sviňa! Traf sa do bežiaceho terča!" Martin neprestával strieľať a ja som dobehol na vzdialenosť asi 10 metrov od steny,zamieril som na napoly rozbité okno a vystrelil som prvý,výbušný granát. Netrafil som úplne presne. Hneď potom som sa pritiskol k stene. Z okna na mňa padali drevené trosky a ja som zahliadol ako z okna zmyzla hlavneň. "Ešte mu daj hajzlovi!" zakričal Martin a začal znova strieľať do okna. Poodstúpil som od steny zase asi na desať metrov a do teraz už väčšieho okna som sa trafil úplne presne. Martin prestal strieľať a čakal čo sa stane. Chvíľu bolo ticho. Potom za stáleho mierenia na okno dobehol ku mne. "Si v poriadku?" opýtal sa Martin udýchaným hlasom. "Áno,len adrenalín mám vysoko!" Vykopli sme vchodové dvere a s maximálnou opatrnosťou sme vybehli na štvrté poschodie. Tam boli len jedny dvere. Opäť na tri sme ich vyrazili a v malej miestnosti sme zbadali telo. Plyn z paralyzujúceho granátu sa už skoro úplne rozplynul tak sme vošli dnu. Strelec bol v polospánku a tiekla mu po čele krv. Pozrel som sa mu bližšie do tváre - bola to žena! A navyše strašne krásna. Martin jej zobral zbraň - starú upravenú armádnu pušku Geroi vzor 66. Ja som ju zodvihol, pomaly sme zišli po schodoch a vydali sa smerom naspäť do vaultu. PC Log CryoVault 16031 - Nadviazaný kontak so živými objektamy 1.Potkan 2.Humanoid - žena. Došlo k ozbrojenému stretu. Straty nulové. Použitie munície: 63 kusov .45AP, 1 kus HE granát 1 kus PL granát. Návštevník "Ahoj Deanna! Ako sa má? Potrebujeme sa sňou rozprávať." "Pomaly Bobo,chodťe si ešte s Martinom ľahnúť." Z doby pred zmrazením som vedel,že keď Deanna niečo povie,tak to myslí naozaj vážne. Bez slova sme sa otočili a išli do osobnej časti vaultu. Každá izba tu bola plánovaná pre štyri osoby. Teraz sú niektoré izby úplne prázdne. Za tri hodiny som sa prebral. Mal som nočnú moru. Martin,ktorý nespal sa ma sptýtal: "Čo ťa trhá? Hádam si len nemal zlé sny? Ha, moje malé decko!" usmial som sa na neho a dal som mu priatelskú päst. "Videl som skpinu ľudí,išli oproti mne a snažili sa ma zabiť. Nakoniec sa im to podarilo. Kruci neznášam tie divné sny. Ty,počúvaj,keď sme boli v kryospánku prebral si sa niekedy? Alebo snívalo sa ti niečo? Johnson mi hovoril,že mal stále pred očami nahú ženskú,cha,nechcel by som sa toľko rokov len pozerať!" "Chudák Johnoson,myslím,že už viem prečo bol naposledy tak dlho na záchode. Mal som len taký krátky záblesk starých spomienok,vieš z doby pred vojnou, asi tesne pred rozmrazením." Vstali sme,dal som si na seba civilné oblečenie a išli sme za Deannou. Deanna bola hlavná vaultová dokotrka a zároveň vedec v jednej osobe. Predmetom jej skúmania bol vplyv dlhodobého kryospánku na organizmus,po prebudení mohla skúmať koľko len chcela. Keď sme prišli pred ošetrovňu,cez nepriestrelné sklo sme videli,že náša návšteva je pri plnom vedomí a sila sa jej už vrátila. Deannin asistent Peter mal rozbité ústa a pod okom sa mu tvorila modrina. Ďaľší dvaja asistenti držali ostrelovačku na posteli a nemali to ľahké. "Chlapi,kurva,nepozerajte sa a poďte nám pomôcť! Vy ste ju priviedli tak sa o ňu starajte!" Pristúpil som k posteli: "Hej! No tak,ukľudni sa! Nechceme ti ublížiť! Kľud!" trochu sa upokojila ale stále napínala svaly ako by ma chcela udrieť. "Nepribližuj sa ku mne! Nechajte ma tak!" "Kto si a prečo si na nás strielala?" "Poručík Lena Alexeiova, osobné číslo 875827 a kto ste vy?! "Ja som Palmer,toto je Wicker,teraz si vo vaulte a nerátaj s ím že ťa pustíme kím nám nevysvetlíš prečo si po nás strielala!" "Čože? Vault? Ale,ale veď ja som z posledného vaultu v tejto oblasti,viac vaultov tu nebolo! Prehľadávali sme celú oblasť a žiaden vault sme nenašli!" "No tak ste hladali asi zle." Poznamenal som. "Kto vy?" ostro sa opýtal Martin. "No obyvatelia,tý ktorý majú znovu osídliť svet! Neviem aké to bolo pred tou vojnou,narodila som sa vo vaulte a vyrastala som tam. Keď som mala devätnásť rokov tak sme vault opustili a začali sme budvať opevnenie a trénovať boj. Po troch rokoch sme si už vybudovali normálnu osadu,čiastočne sme opravili aj nejaké staré domy. Potom to prišlo zaútočili na nás a my sme nemali ani šancu sa brániť. Nejaká veľká skupina ľudí. Polovicu postrielali,druhú polovicu odvliekli. Ja a sestra sme utiekli,prenasledovali nás,jedného z nich som zabila,ten druhý sa potom otočil. Odvtedy sme žili tu v centre,jedli sme čo sme našli alebo ulovili,je to už päť rokov." "A tvoja sestra? Čo je sňou?" "Pred dvoma rokmi... Hľadala nejaké veci čo by sa nám hodili,spadla na ňu stena." Ako dopovedala posledné slová tak sa jej po líci skotúlala slza. Deanna nás prerušila so slovami,že Lena potrebuje ešte odpočívať. Odyšli sme. "No tak,vykop to. Viem že sa ti páči tak to priznaj!" dobiedzal Martin "Nie! Je to len fomálny záujem" "Kravina,vidím ti to na očiach" Mlčal som lebo aj ja aj Martin sme vedeli že pravdu má Martin. Vstúpili sme do velitelského centra. Velitel sa na nás otočil a pozeral zvedavým pohladom. "Kto to je? Odkial je? Čo vám povedala? Niečo dôležité?" "Je tu skupina ľudí,pravdepodobne banditi,sú silní a nebezpeční. Ona pochádza z nejakého blízkeho vaultu ktorý tí banditi zničili. Zvyšok je nepodstatný" PC Log CryoVault 16089 - Zaznamenané potencionálne nebezpečenstvo. Doporučené vyslanie skautov. End of part 1.