Prebudil som sa v nádobe s nejakým bio- gélovým extraktom. Odpájam od seba dýchaciu hadicu a vstávam čo signalizuje, že žijem!. Pomaly sa mi začínajú vybavovať posledné okamihy pred mojim upadnutím do bezvedomia. Po ranách ktoré som utrpel nie je ani stopa, ale po celom tele mám zvláštne štichy predpokladám ,že od ihiel..

Niečím ma nadopovali. Pretože po začiatočnej strnulosti sa cítim , až podozrivo silný dokonca silnejší ako kedykoľvek predtým, svalstvo mi očividne zmohutnelo, aj zmysli sa mi zostrili.

Miestnosť v ktorej sa nachádzam nepôsobí na mňa ako sterilná liečebňa, ale skôr ako izba kde ukladajú ľudí na dočasný nedobrovoľný pobyt so stravou a klystírom grátis (prvé mi určite poskytli, pravdepodobne infúziou, to druhé dúfam nie). Žiadne zariadenie okrem zasratého hajzla a takisto zasratého bio- gélového lôžka, v ktorom som asi ležal dosť dlho usudzujúc podľa množstva sračiek ( podľa mojich výpočtov, takých 32 sraníc) , a to som si ešte donedávna myslel, že si viem udržať svoje biologické potreby. Jediné čo zdobí túto miestnosť sú mohutné mrežované dvere. Mreže vyzerajú ako keby ich nezvalilo ani stádo slonov.
Smerujem ku nim, no vtom sa mi srdce prudko rozbuší a zrak sa mi zamlžuje, cítim ako do mňa vchádza neuveritelná agresia. Vyrážam dvere z pántov a utekám po dlhej chodbe do miestnosti plnej konzolí, počítačovej techniky a mŕtvych tiel, skláňam sa k jednému z nich trhám ho a následne konzumujem. To všetko sledujem len akoby z tretej osoby. Môj mozog sa zameral len na získanie potravy. Srdce mi prestáva búšiť, agresia ustupuje.
Slabosť ktorá ma pochytila po tomto údesnom zážitku ma posiela na krvavú dlážku na ktorú následne putuje aj obsah môjho žalúdka. Musím zistiť čo mi je, kým to nepríde zas. Bleskurýchle si sadám k najbližšiemu terminálu. "Prosím vložte identifikačnú kartu" ozýva sa z reproduktorov. Prehľadávam mŕtve telá respektíve torzá tiel , ktoré vyzerajú akoby nimi prešla víchrica, sú rozmetané po celej miestnosti ,tu ruka, tu noha, nejaké to črievko, oblička
skrátka všetky údy a orgány tu mám ako na podnose. Nie je to príjemná robota. Telá síce ešte nie sú v štádiu rozkladu, no aj tak je to ťažká skúška pre môj čuchový orgán. Kartu nachádzam u úbožiaka držiaceho ju kŕčovito v rukách, ktorý sedí na stoličke akoby odychoval, len jedna vec mu chýba, totiž hlava. Z nej zostali len úlomky lebečnej kosti a mozgovej drene rozprsknuté všade naokolo .

"Identifikácia overená, prístup povolený" Na obrazovke sa mi objavuje množstvo údajov ktoré my nič nehovoria . Pohľad mi padol na položku CHEMICKÉ LÁTKY A ZLÚČENINY. Klik . Prvý názov ma hneď omráči APbA. Klik. t. j anti-perspirant bez alkoholu, nanesie sa na jedy produkujúce časti tiel subjektov, jemne dráždi pokožku, aj predkožku, zabraňuje výluke plynov z tiel subjektov.

Hľadanie..........

Čakal som usporiadanie podľa chemických prvkov namiesto toho nachádzam len rôzne deodoranty, lubrigély a iné narcistické pomôcky. Takže jediné čo zisťujem, že som narazil na terminál nejakého homosexuálneho riťopicha vyživajúceho sa v manikúrach, pedikúrach a ďalších duchaplných činnostiach!

Hľadanie..............

Konečne! N.M.A - Neuro muskulárny anabol- aplikuje sa priamym zavedením do telového tkaniva. Prejavy : rýchli nárast svalovej hmoty, zlepšenie podmienených reflexov , celková rezistencia voči vonkajším vplyvom ( jed, rádioaktivita, baktérie, vírusy) a ostrosť zmyslov zvýšená na 237% normálu, regenerácia.)
Závislosť- okamžitá, liečenie bez fyzických i psychických následkov na 99% nemožná.
Abstinenčné príznaky : zmena srdcovej aritmie, prestavba nervových buniek, zvýšená spotreba kyslíka, mozgová deformácia, zvýšená rýchlosť spaľovania spotrebných látok,
zameranie sa na základné životné potreby (hlad, smäd, zachovanie druhu)
- objavujú sa 240 hodín od aplikovania 100ml N.M.A do krvného obeh, väčšie množstvo by mohlo zaviniť okamžitú smrť.

Čiže už nebudem len kanibal ,ale aj sexuálny deviant túžiaci len po zachovaní druhu, ktorým
som bol vlastne celý život až do dňa kým som stretol Elen. Ona ma zmenila z každokundošuka, barového vymietača, výtržníka na osobu ktorá neskôr ľudí takéhoto tipu usmerňovala.

Videl som dosť. Som presvedčený ,že to je ona látka. Potvrdzujú to zmeny môjho organizmu ako aj neovladaťelná agresivita .
Neuvedomili si nedostatočné zabezpečenie takéhoto testovania, pretože spúšť okolo spôsobil určite niekto s podobným problémom.
Množstvo vpichov na mojom tele ma privádza na dve myšlienky. Po prvé v prípade, že všetky vpichy sú od N.M.A mohol som byť v bezvedomí aj viac než rok. A po druhé ak ma niekto dokázal dopovať takým množstvom N.M.A musel mať po ruke jej skladisko, alebo výrobňu. To je moja jediná nádej!

Nádej na pomstu.

Začínam vidieť moje " postihnutie" v inom svetle. Ak nájdem dostatočné množstvo N.M.A môže mi poslúžiť ako prostriedok k vykonaniu mojej pomsty. Môj prvý pokus dopadol tak ako dopadol, poukázal na moju nepripravenosť. Vo svojej naivnosti som si namýsľal, že prejdem cez rady Hubianov bez povšimnutia. No účinkami N.M.A sa mi otvárajú nové možnosti.

Intuitívne vykračujem z miestnosti doprava. Idem podľa červenej čiary o ktorej sa možno mylne, domnievam ,že vedie k východu. Neprešiel som ani 10 krokov a už ma víta ďalší neštástník s rozrezanou respektíve rozhriznutou krčnou tepnou. "SECURITY" hlása nápis na jeho plátenej veste. Prehľadávam ho. Ako som predpokladal púzdro na zbraň je prázdne. Jedine čo som našiel je nôž dlhý cca 10 cm, nebodaj si s ním čistil špinu za nechtami. Proti strelnej zbrani je to viac než slabá útecha, nečudujem sa že ho tu zanechal(a). Nemusím ani dlho rozmýšľať akého pohlavia je zabijak. Otvárajú sa pre do mnou dvere. Vychádza z nich chlap s divím výrazom v tvári ,strednej postavy, pokrytej ,však z 80% svalovou hmotou, okolo pása sa mu vinie množstvo malých kovových nádobiek, nesnažím sa ani prečítať štítky na nich viem čo by som tam videl. Doteraz ma nezbadal ,lebo ma zakrývalo telo strážnika. No aby som si ho lepšie prezrel asi som vystrčil hlavu príliš vysoko. Uvažoval ani nie sekundu no aj to mi stačilo , aby som sa ako tak pripravil, keby ho teraz napadlo vytiahnuť Deserta visiaceho na opasku bol by som mnou koniec, kedže v chodbe sa nenachádza žiadne zariadenie ,ktoré by mi poskytlo úkryt . Zrejme ma však považuje za ľahkú korisť na ktorú zbytočne míňať drahocennú muníciu, lebo sa bleskovo rozbieha oproti mne. Ja vyrážam tiež. Vrazili sme do seba plnou rýchlosťou pričom sa mu môj, "nôž" zaboril "až" po rúčku do krku. Ešte som ho stihol trochu pootočiť, na zvýšenie účinku. No vzápätí mi na spánok dopadla jeho dvojkilová päsť . Bol som mimo len pár sekúnd, môj sok však sedel pár metrov odo mňa opretý o stenu, a z úst sa mu valil prúd krvi. Desert mu pri páde vypadol zpoza opaska a teraz ležal medzi nami, okamžite som sa za ňím vrhol, no môj rýchli výpad bol zbytočný pretože on sa ani nepohol, buď bol mŕtvy alebo ho to zranenie poslalo do limbu. Pomaly som sa k nemu približoval mieriac mu na hlavu. Dýchal síce chrčivo, ale predsa. Zbežne som mu prezrel ranu. Netrafil som mu dýchaciu trubicu ,ale nôž mu vnikol pod bradou do krku a zapichol sa mu do jazyka. Ešte ho tam mal, nie príliš šetrne som ho vytiahol, na čo vypľul kus jazyka s paradajkovou omáčkou.
Otvoril oči, nechápavo sa rozhliadol okolo seba až mu zrak spočinul na mne. Chcel rýchlo vyskočiť no "zašlapol" som ho na zem a priložil som mu k čelu studenú oceľ môjho novonadobudnutého Deserta. Snažil sa mi niečo povedať, no s prepichnutým jazykom mu to šlo len ťažko.
"Vypľuj krv." poradil som mu.
"Ty skurvysyn vyjebaný. " pochválil ma na úvod.
Strčil som mu hlaveň do huby.
"Ešte nejaké podobné slovné spojenie, a si mŕtvi. Ja sa budem pýtať a ty odpovedať, nič iné okrem odpovedí na moje otázky nechcem počuť, podľa toho rozhodnem o tvojom živote" odpovedal som mu.

Aj keď som takto hovoril, v mysli som sa už rozhodol. Išlo tu o moje prežitie, v prípade ,že by som ho nechal nažive a zobral mu N.M.A ktorého mal za pásom v dostatočnom množstve, mal by som ho za pätami nepretržite- neštítil by sa pre N.M.A ničoho . Sám pociťujem ako živočíšne moje telo po tej látke túži. Z vlastnej skúsenosti viem, čo dokáže jeden zúfalec spôsobiť. Mám 16 dávok , ak to je všetko čo sa v tomto komplexe nachádza, mám 160 dní na uskutočnenie mojej pomsty, lebo to je jediné po čom prahnem. Dovtedy musím žiť.

Nevidel som na ňom strach, myslím skutočný strach- zo smrti. No aj tak naoko poslušne odpovedal:
"Pýtaj sa."
"Ako si sa sem dostal"
"Letecky ,ty debil!" uškľabil sa nakoľko mu to zranené ústa dovoľovali.
Na oplátku som mu hneď do nich vrazil.
Zvreskol opäť niečo o debiloch a tak dostal ďalšiu.
"Tak ešte raz!" a vzal som do ruky nôž
" To by si mal vedieť ty, ja si nič nepamätám, vy svine ste ma tu držali viac než rok!"
Zrejme ma považoval za člena štábu mŕtvol nachádzajucich všade naokolo.
"Toto všetko si urobil ty? Myslím tie dotrhané telá."
"Áno." odpovedal bez akejkoľvek ľútosti v hlase.
"Prečo ,veď jediný nebezpečný element , tu bol tento strážca, ostatný boli len sračkoidny vedci bez zbrane"
"Chcel som vyskúšať svoje nové schopnosti, a okrem toho to boli svine, ktoré zo mňa urobili feťáka!"
"Myslíš, že by si bez nich ešte žil?"
Otvoril ústa k odpovedi, ale zastavil som ho , strácal som týmto rozhovorom len čas.
"Nechcem to počuť ,nejdem ťa súdiť! Vieš kde sme "
"Neviem." vycítil som, že to naozaj nevie.
"Kde je východ?"
"Presne neviem, ale na konci chodby vľavo je výťah, možno tam."
"Prehľadal si toto poschodie dokonale?"
"Akurát som smeroval do výťahu, keď som ťa zbadal. Nič viac som nenašiel."
"Ušetril si my čas a za to ti ďakujem, ale už sa musíme rozlúčiť, lebo vidím, že vieš hovno"
Chcel rýchlo v panike ešte niečo povedať .No ja som si to nevšímal, odstúpil som od neho na dva kroky a stlačil spúšť. Pokúsil sa na mňa vrhnúť, no guľka bola rýchlejšia ako on, zastavila ho na pol ceste. N.M.A som si obviazal okolo pása a vykročil som smerom k výťahu.

Strácam, akýkoľvek cit. Dokonca som cítil zadosťučinenie, keď som mu prehnal hlavou guľku.
Čo sa to so mnou deje. Už pre mňa nemá cenu nielen môj život, ale aj život kohokoľvek iného.
Jediný život ktorý mal pre mňa cenu, vyhasol...

Podľa tlačidiel vo výťahu má tento komplex ,len dva poschodia. Bezmyšlienkovito stláčam vysvietenú jednotku. No vo výťahu si uvedomujem ,že som si vec dobre nepremyslel a ,že som bol neuveriteľne ľahkomyselný .

Predsa ten zmrd, bol len na spodnom poschodí, hore sú určite ľudia, ktorí len čakajú na príchod vraha. Premietal som si už smrť Deckera, Kane, Lorenza a pritom som sa ani nezaoberal tým , že najprv sa k nim musím dostať. Moja ľahkomyselnosť ma raz zabije, možno nebudem musieť čakať ani veľmi dlho.

Svetlo nad dverami sa rozblikalo

Dvere sa otvárajú....