Chcete opravdu nahlásit tento příspěvek?
Autor: meehail
Text: Doplním svoje hodnotenia. Keď už si autori dali námahu, zaslúžia si nejakú odozvu.
V úplný řiti světa: Toto bolo plné pátosu, celé abstraktné, bez deja, bez postavy, ku ktorej by si človek mohol vytvoriť vzťah. Autor má zrejme v hlave viac rozpracovaného pozadia tohto príbehu, ale v takejto forme to nedáva žiadny zmysel.
Posledná nádej: Asi najneprirodzenejšie rozprávanie zo všetkých tohtoročných, ktoré ma vôbec nebavilo. Postavy sa správajú ako bábky, rozprávajú ako z divadelnej inscenácie o Štúrovcoch (nuž hovor, priateľu) a rozprávajú tak rozvláčne, že mám pocit, že sú nafetovaní, pritom ide len o neobratnosť autora, miestami z ich slov doslova preráža úmysel autora informovať nás o niečom. Rovnako potom vyzerá ich sex, sterilne a umelo.
Toto celé umelé a formálne vyjadrovanie potom šokujúco autor dopĺňa krčmovým vyjadrovaním rozprávača (skoro sa posrali od strachu, stiahnutý ritný ventil)
Po formálnej stránke to nebolo o nič lepšie. Autor nevie, ako správne používať veľké písmená pri označovaní prídavných mien odvodených od národností, svetových strán a celkovo slov. Chýba kopec čiarok, autor používa nesprávne označovanie priamej reči, bohemizmy a chyby („zahladil sa mu do očí, vypadalo to“, vylíčiť), nesprávne píše číslovky (mali by sa písať slovom). Stvorenia sú z hľadiska jazyka neživotné, autor však trvá na tom, že sú to oni, nie ony.
A k tomu občas krivká aj logika sveta, pri putovaní na západ postavám poobede svieti slnko na chrbát.
A rada na záver: Ak autor plánuje zasadiť poviedku do širšieho príbehu, je to v poriadku, ale pri jej publikovaní ako samostatnej jednotky si musí pripraviť samostatný koniec, takéto otvorené konce z nej robia kapitolu vytrhnutú z knihy a pohodenú niekde osamote.