Boli hodnotenia Fo3 len nafúknutými bublinami? Spoveď psanca prérie.

Niesú pre nás žiadne podporné skupiny, žiadne stretnutia v kostoloch, ani cvičenia jógy.
Namiesto toho, nie nepodobne od ožiarených ghúlov, sme len vyvrheli. Sme členovia tajného spolku, prinútení si len tak šepkať jeden druhému „Som jediný, čo nemá rád Fallout 3?“.

Vravím my, pretože som si myslel, že som sám.
Samozrejme nie.

Odkedy bol Fallout 3 vydaný v októbri (našinci čtou říjen :-) ), držal som svoje tajomstvo v obavách, že by ma prenasledovala herná komunita na čele s Fallout fanúšikmi so svojimi vidlami a fakľami (našinci čtou pochodněmi) až k starému mlynu. Keď nadišiel deň volieb pre „Game of the year“(GotY, Hra roku) pred niekoľkými týždňami dozadu, strávil som ho bojovaním so sebou, či mám gule na to aby som čelil davu s fakľami a vidlami, a či budem úprimný k svojmu srdcu. Väčšinu som strávil rozhodovaním sa, či dám hlas niektorej inej hre toho roku za cenu mojej hodnovernosti v tejto brandži.

Tak čo som teda spravil? Zahlasoval som za Fallout 3, taký blázon som bol. Stále premýšľajúc, či sa ešte budem môcť pozrieť do zrkadla na ďalší deň.

Žiadna chyba. Fallout 3 je naozaj výnimočná hra. Ale otázkou ostáva, či som ju mal ohodnotiť korunou a začať sväté vojny iba preto, lebo som ju obdivoval? Alebo, mal som hlasovať za hru, ktorá ma úplne pohltila na týždne, aj keď nemala také predpoklady, za cenu mojej reputácie? (kašli, kašli... Star Wars: The Force Unleashed, alebo kašli, síííp... Mirror's Edge kašli )

Nato som nahodil do vetra ako nesúhlasím s Fo3 jednému hernému žurnalistovi, ktorý bol redaktorom na jednej kompetentnej stránke. Mal som obavy, že ma hneď udá križiakom Falloutu 3. Videl som fakle a vidle v mojej blízkej budúcnosti. Zašepkala mi, „Ty tiež? Nedokážem tú sračku viac hrať, proste ma to deprimuje.“

Vtedy som zistil, že niesom sám.

Viem, že aspoň pol tucta redaktorov dávalo Fo3 vysoké hodnotenia, aj napriek tomu, že pri ňom nestrávili viac než tri - štyri hodiny. A povedzme to narovinu, robili tak preto, lebo to mala byť tá správna vec. Nakoniec sa porovnávanie kritikov ako majú/nemajú radi Fo3 zvrhlo v neschopnosť isť proti
1. Bethesdě, ktorá sa ukázala so svojou sériou TES, čiže vedela čo robí
2. Rodokmenu hry – Fallouty sú skvelo zapísané v kronikách hernej histórie

Strávil som s Fallout 3 niečo málo cez 10 hodín. Buďme úprimní, hra má strašný prvý dojem. Úvodná hodina je jednoducho najsprostejší úvod v historií. Obsahuje najnudnejšiu narodeninovú oslavu akú som videl (a že som zažil fakt nudné).

Páčil sa mi V.A.T.S. systém, slow-motion kamera pri zabíjaní ma vždy dostane. A takisto post-apo prostredie, ktoré sa mi páčilo omnoho viac, než to vznešené páničko-dámičkovské v Oblivione. Páčil sa mi aj art-deco štýl ’50tych rokov. Taktiež som ocenil malé poetické stopy v hre. Spomínam si na toho divného robota, ktorého som vypustil počas prehľadávania opusteného supermarketu. Spomínam si na otváranie atómového krytu v pustinách, iba kvôli odhaleniu jedného strašidelného strašiaka, ktorý stál vnútri. A pametám si aj na zastrelenie nevdačného šerifa z Megatony, ktorému som sa vlámal do domu a objavil tam sirotu.
Tak kde je môj problém?

Poviem vám v čom bol môj problém. Neznášal som stupídne konverzácie, ktoré ma stále unavovali. Neznášal som úbohé úlohy, ktorých splnením som bol stále zasypávaný. (Ožiarený. Fakt?!) Neznášal som Moirin falošný „Fargo“ prízvuk. Neznášal som mrzutého doktora, ktorý ma vyháňal z ambulancie, aj keď som len hľadal ošetrenie. Mal som zlomenú ruku(fajn), zlomenú nohu(stále fajn) aj zlomenú hlavu(huh?).

A inventárom som bol hneď od začiatku zavalený. (Mám si so sebou zobrať to mäso z červeného mravca? Otázky, otázky... ) A ako ma otravovali tie hlúpe chrobáky... A zistil som ako boli ostatné rozhodnutia v hre bez následkov. Ktoré tagy skilly si mám vybrať? Ktoré perky? Ktoré SPECIAL staty? Desať hodín asi nieje dosť na to aby som videl hmatateľné zmeny vďaka zvyšovaniu štatistík. Ale po 10 hodinách som nemal dostať niečo, čokolvek, za odmenu?

Ako som vydržal 10 hodín – a nedávajte mi tie nálepky „niesi RPG hráč“, mám poriadnu porciu odohranú v Dragon Quest hrách za tie roky – skúšal som sa premáhať, že ma to baví, že som bol zaujatý, že som sa pohol v nejakej zmysluplnej ceste.

Nepohol.

Po tom všetkom cítim najväčší odpor k spôsobu akým je hra prezentovaná na trhu. Pozrite si nejaké reklamy na Fallout 3. Uvidíte akýsi hybrid medzi BioShockom a Halo 3. Čo je šialene zavádzajúce. Samozrejme, predajné čísla sú vysoké, ale čísla, ktoré by som chcel vidieť sú koľko ľudí vrátilo hry do predajní po tom, čo boli znovu oklamaní mazanými reklamnými úradníkmi.

Niekoľko príkladov blízko domova:
CEO(výkonný riaditeľ) Crispy Gamer – ahoj šéfko – je veľký fanúšik Halo, a tieto reklamy ho presvedčili, že chce kópiu Falloutu 3. (Keďže poznám jeho vkus, moja odpoveď bola „Nie nechcete“) Ďalší CG úradník, občasný hráč, bol zvedený reklamami na Fallout 3 a všetkým humbukom na internete. Po jednej, alebo dvoch namáhavých hodinách jeho reakcia bola

„Ja to nechápem.“
„Nuž musíš sa rozprávať s veľa ľudmi.“ Vysvetlil som
„Ozajstnými ľudmi? Ako MMO?“
„Nie ... imitáciami ľudí“
„Ako veľa?“
„Veľa, možno stovkami.“

A teraz hra leží prachom a straší na hard disku toho týpka.

Znovu, nemôžem zobrať Bethesde všetku prácu, ktorú vynaložila na tak úžasne ambicióznu hru. Kritik vo mne vraví „Hurá! Je tu old-skul hárdkór RPG! Je obrovské! Je balené v zberateľskej edícii v úžasnej krabičke na desiatu! Môžeš mi vy... moje V.A.T.S., Nintendo!

Ale z osobného hľadiska, za celoživotnú hráčskú kariéru Fallout 3 neobsahuje veľa zábavy. Alebo nadšenia. Alebo pohybu. Počas mnohých ranných hodín v mojej kancelárii, keď sa pozerám na poličku s hrami, a premýšľam ktorú si zahrať, viem že nikdy nebudem v nálade vrátiť sa do Pustiny.